తదైవ దేవా వవృషుః ప్రసూనైర్హృది స్మరంతో వచసాస్తువంతః
నగేంద్రమైంద్రం భువి నేష్యతోస్య మనః సముద్బోధయితుం పురేవ
तदैव देवा ववृषुः प्रसूनैर्हृदि स्मरन्तो वचसास्तुवन्तः
नगेन्द्रमैन्द्रं भुवि नेष्यतोस्य मनः समुद्बोधयितुं पुरेव
tadaiva devā vavṛṣuḥ prasūnairhṛdi smaranto vacasāstuvantaḥ
nagendramaindraṃ bhuvi neṣyatosya manaḥ samudbodhayituṃ pureva